🍇 Zostane v tvojom srdci ♥ 🍷

Pamätná fotografia všetkých víťazov a organizátorov s krásnymi trofejami.
Ahojte! Síce som spomínala, že väčšinou si vyberám domáce preteky, niekedy sa oplatí vycestovať tých pár kilometrov a spojiť príjemné s užitočným. Strekov Wine Run 2018 som zaregistrovala už oveľa skôr, počula som naň dobré ohlasy, a keďže sa konal práve v deň mojich narodenín - 21. júla, neváhala som a bez väčšieho váhania som sa registrovala. Aj keď som ešte ani nevedela, ako tam pôjdem a či mi to bude vtedy vyhovovať, niekde vnútri som vedela, že tam nesmiem chýbať, a že to bude určite super zážitok. Beh vinicami bol totiž len sprievodný program vínneho festivalu, ktorý sa tam práve konal a okrem bežcov tak Strekov prilákal aj množstvo milovníkov vína. :)
Nakoniec som s dopravou nemala až taký problém, pretože moja bežecká parťáčka Monika sa na tieto preteky chystala tiež aj so svojou partiou a boli takí milí, že ma vzali autom. :D Tak sme sa v sobotné ráno, kedy som oslavovala 23 rokov vybrali smer Strekov aby sme stihli štart, ktorý bol o 10:00. Nechýbali raňajky ''to go'' v podobe ovsenej kaše, ktorá nikdy nič pred pretekmi nepokazí a dodá energiu. Počasie nám prialo tiež, bolo riadne horúco, no našťastie som si na takéto podmienky počas leta celkom zvykla. Asi jediným mínusom pretekov bolo vyzdvihovanie štartových balíčkov. Mali to síce rozdelené podľa štartových čísel, no aj tak tam bolo veľmi málo miesta, všetci sme sa tlačili tesne vedľa seba a išlo to pomaly. Trochu som sa bála, že sa ani nestihnem rozcvičiť a rozbehať, pretože miesto štartu bolo vzdialené ešte pár metrov do kopca.

Štartový balíček bol ale bohatý a v cene bola aj vstupenka na vínny festival, fľaša vína a degustačný pohár, takže sa to celkom oplatilo. :) Na tieto preteky som nešla s veľkými ambíciami, nebola som ani veľmi nervózna, skôr som sa tešila, že strávim pekný narodeninový deň. 7 kilometrová trať viedla cez vinice a okolité poľné cestičky a mali tam byť aj nejaké stúpania a zbehy. Ja, čo väčšinou behám po asfalte, som to brala s rešpektom, že to asi nebude také jednoduché. Okrem toho štartovali aj dobré pretekárky, medzi nimi výborná Lucia Janečková, Martina Burzová či ďalšie známe mená. Moje obavy, že budem bez rozcvičky sa nakoniec nenaplnili a osud to zariadil sám. V strede kopca, ktorý viedol na štart sme sa s Moni museli vrátiť späť na parkovisko, pretože sme nemali na ruke poznávací náramok. Takže rýchlo behom dolu k autu a zase späť, čo sme brali ako súčasť rozcvičky.

Štart sme našťastie stihli tak akurát, predtým sme sa radšej schovávali v tieni, pretože sme vedeli, že o chvíľu sa budeme kúpať vo vlastnom pote. Vpredu stáli elitní bežci, a za nich sme sa zaradili aj my. Prvý úsek viedol popri stánkoch vínneho festivalu a nasledoval zbeh dolu. Spomenula som si na Moonrun, kde sa mi darilo a bolo to niečo podobné, tak som sa snažila zrýchliť. Potom však prišiel prvý kopec, moja slabina, takže ma pár bežcov a bežkýň predbehlo, ale nebrala som to tragicky, boli sme len na začiatku. A naozaj sa to neskôr, ani neviem ako, opäť celé obrátilo. Využila som ďalšie zbehy, v ktorých sa cítim lepšie a svoje súperky som hravo obehla a rútila sa ďalej vpred. To veľké horko celý beh sťažovalo a bola som rada, keď som sa dostala k občerstvovačke. Moje tréningové behy v najväčších horkách bez vody asi majú svoj osoh a telo to celkom dobre zvládalo bez krízy a tekutiny. Ale samozrejme, že som sa osviežila. Dokonca som sa stihla aj usmievať do objektívu fotografom.

Najťažší úsek bol rozhodne posledný kilometer, obzvlášť posledných pár metrov do cieľa. Trať totiž končila kopcom a vtedy sa človek musí zaťať a vydržať to, hlavne nepoľaviť na tempe, keď je koniec na dosah. V hlave vám víri kopec myšlienok a chcete to mať čím skôr za sebou. Je to doslova boj. Zrovna na tomto úseku ma svojimi slovami podporil môj bežecký kamarát (Lukáš), ktorý mi dodal sebavedomie a silu nezastaviť, že ani neviem ako, kúsok pred cieľom som predbehla svoju konkurentku, skvelú bežkyňu Martinu Burzovú o 17 sekúnd, víťazku WFL v Zadare. (čo sa mi dovtedy nepodarilo)

Nemala som tušenia, koľká v poradí som, no v cieli som zistila, že som vo svojej kategórii dobehla DRUHÁ a celkovo zo žien štvrtá. :O Normálne som nechápala, že sa mi opäť podarilo dobre zabehnúť, ešte k tomu pomerne náročnú trať. Bola som síce mokrá ako myš, tričko aj vlasy som mohla žmýkať, no stálo to za to všetko a sama sebe som si dala takýto pekný darček k narodeninám. Plus chválim organizátorov, že nás v cieli čakalo parádne melónové osvieženie.

Znova som mala tú česť postaviť sa na stupienok víťazov a vyhrala som aj krásnu srdiečkovú trofej, ktorá mi zdobí poličku a určite tak tento pretek zostane v mojom srdci. :) Len cenu veľmi nedomysleli, keďže som vo výhernej taške mala športové tenisky v čísle asi 36, ale našťastie som ich mala komu darovať. Keby mi tak namiesto toho dali aspoň ďalšiu fľašu vína však? :D Nakoniec sme si všetci víťazi aj organizátori dali spoločnú pamätnú fotku, bol to super pocit, byť toho súčasťou a možno sa sem vrátim zase o rok.

Vyhlásením výsledkov však deň neskončil, dali sme si niečo pod zub, prezliekli sme sa a potom prišlo na rad konečne zaslúžené VÍNO! Bol by hriech neochutnať z toľkej ponuky, takže sme si kúpili žetóny a mohli sme sa pustiť do koštovania. Ja s Moni sme si vyberali ružové, ktoré boli veľmi osviežujúce a chutné, čo v tom teple padlo vhod. Mali sme aj svojich favoritov, z ktorých sme mali aj viac pohárikov, ale názvy si už nepamätám (zdá sa mi, že jedno víno bolo Muškát). Dokonca môj prvý pohár vína som dostala zadarmo k narodeninám a dobrému výkonu, za čo ďakujem milej obsluhe v jednom stánku.

Celkovo sa mi v tomto prostredí veľmi páčilo. K viniciam a hroznu mám blízko, keďže keď som bola menšia, chodievali sme obrábať dedkov vinohrad vo Svätom Jure, a spája sa mi s tým detstvo. Na festivale vládla dobrá atmosféra, stretli sme pár známych, dali si dobré vínko, posedeli sme, oddýchli a najedli sa. Musím vypichnúť úžasné makové pagáče, ktorých sme sa nevedeli dojesť a tiež grilovaný oštiepok s brusnicovou omáčkou, ktorý bol tiež top. A skoro by som zabudla na veľkú tvarohovú štrúdľu, ktorú som zjedla hneď po preteku. :D Domov sme sa veľmi neponáhľali, museli sme minúť zakúpené žetóny a neskôr sa chystali aj nejaké koncerty na pódiu. Takýto pekný deň bol však zakončený riadnou búrkou, pred ktorou sme len tak tak ušli. Práve včas sme nasadli do auta a v neskorších večerných hodinách sme sa pobrali späť domov. :) Určite by som sa aj s ostatnými zhodla, že tento festival aj beh určite odporúčame, bola to príjemná akcia, ja aj ostatní sme si ju užili a rozhodne to stálo za to!

Comments